Gajdove kúpele

História objektu

Rozkvet prežívali v osemdesiatych rokoch 19. storočia; vtedy tam vystavali kúpeľnú budovu, "vaňové" kabíny, reštauračné zariadenie, pribudol tanečný parket. Aj keď tu počas prvej svetovej vojny nastal istý úpadok, už krátko po vzniku Československej republiky bolo toto miesto opäť zveľadené. "V dvadsiatych rokoch Gajdove kúpele navštevovali českí úradníci a dôstojníci, ale aj slovenská inteligencia," uvádza JUDr. Ján Gašpar, riaditeľ Krajskej štátnej knižnice v Košiciach a milovník dejín turistiky. "V roku 1923 kúpele s pomocou armády zreštaurovala košická odbočka Zväzu československého dôstojníctva a na počesť generála Rudolfa Gajdu, veliteľa tunajšej divízie, miestne kúpele premenovali na Gajdove. Tunajšiu minerálnu vodu nazývajú miestni odvtedy ´gajdovka´. Rudolfa Gajdu však ešte v dvadsiatych rokoch vylúčili z armády. V roku 1925 odišiel do Prahy, angažoval sa pravicovo, založil viacero českých fašistických organizácií. Za kolaboráciu s okupantmi počas protektorátu Čechy a Morava ho po skončení druhej svetovej vojny odsúdili na doživotie a koncom štyridsiatych rokov zomrel vo väzení. Kúpeľom však názov zostal." Takto ich miestni nazývali aj v čase socializmu; keby bola minulosť pomenovania známa oficiálnym miestam, názov by neobstál.

"V období prvej republiky," uvádza Ján Gašpar "na miestach neskoršieho kynologického cvičiska vybudovali plavecký bazén, Aničke pribudlo pomerne často navštevované futbalové ihrisko. V roku 1924 bola v lokalite Anička cieľová čiara košického maratónu. Ďalšie ročníky maratónskeho behu zvykli v Gajdových kúpeľoch už aj štartovať." Od tridsiatych rokov tu však už žiadna stavbu nepribudla; oblasť začala pomaly chátrať.

Ešte v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch slúžila Anička ako normálne výletné miesto. V polovici piateho decénia však tunajší bazén zanikol. Všetky plány vybudovať a zveľadiť celý areál odznova zostali len vo verbálnej polohe. A do pôvodného stavu nebola Anička vrátená už nikdy. "Začiatkom sedemdesiatych rokov tu verejnosti sprístupnili kúpalisko Ryba, no vtedy začala Anička ako výletné miesto slúžiť už len sporadicky. V osemdesiatych rokoch hygienik vodu raz povolil, inokedy nie. Aj vtedy však ešte bolo možné natrafiť na skupinku hudobníkov v altánku. Bola tu letná záhrada, za stolmi si mohli návštevníci posedieť pod holým nebom, na svoje si prišli aj milovníci tanca," uvádza Ján Gašpar.

V roku 1991 bola ešte Anička v prevádzkyschopnom stave. Z pôvodnej "zástavby" Aničky zostala napokon len reštauračná budova. Tá bola v januári 1998 zničená. Stavbu vraj začali rozoberať ťahanovskí Rómovia a obyvatelia Vodárenskej ulice, brali z nej drevo. Až bola napokon celkom zdemolovaná a museli ju asanovať.

ČLÁNOK V ORIGINÁLNOM ZNENÍ NÁJDETE NA:

www.cassovia.sk/zony/anicka.php3